Dušan Vicen sa narodil na Orave, absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici a štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Autor rozhlasových hier Bezvýznamný príbeh, Nechcite ma rozplakať a Portrét zabitého samovraha realizovaných v Slovenskom rozhlase, voľných divadelných dramatizácií Geniálna epocha podľa Schulza (spolu s V. Jančekom), Kauza Bvlgakoff (na motívy románu Majster a Margaréta), divadelných hier Potkan, alebo Nie sme žiadni kanibali, Forhaus a Padesátka (spolu s V. Jančekom). Za text Pohlaď psa... (Apoteóza prázdna) získal v roku 2002 1. cenu v súťaži Alfréda Radoka o najlepšiu českú a slovenskú divadelnú hru, 3. miesto v rovnakej súťaži obsadil s hrou Siluet b mol v roku 2004. V súťaži Literárneho fondu o najlepší divadlený a rozhlasový text získal v roku 2009 prvé a druhé miesto s textami Nahrávačky a Fasáda, s r. o. Text Nahrávačiek mal v máji 2011 premiéru v Slovenskom rozhlase v jeho réžii. Jeho zbierka poviedok Homo joga (Oravské itinerárium), ktorú vydalo vydavateľstvo Štúdio F v Námestove (1997), získala prémiu Ceny Ivana Kraska za literárny debut. Spolupracoval s niekoľkými divadelnými súbormi, ktoré väčšinou aj spoluzakladal (Divadlo Ka Tvrdošín, Spolok veselých pedagógov), niekoľko rokov sa venoval detskému divadlu a jeho inscenácia Príbeh ozajstného Gullivera získala v roku 1995 cenu Ministerstva kultúry za Tvorivý čin roka a reprezentovala Slovensko na Medzinárodnom festivale detského divadla v Kodani. Niekoľko rokov spolupracoval aj s divadlom Disk Trnava, s ktorým získal niekoľko ocenení na festivaloch doma aj v zahraničí (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko, Brazília). Pôsobil tiež v divadle SkRAT Bratislava, ktoré spoluzakladal. Tu pracoval ako režisér, spoluautor a herec. Mimo iného tu režíroval komornú operu Mareka Piačeka Posledný let – 12 pohľadov na M. R. Štefánika (libreto Egon Bondy a Elena Kmeťová) a inscenáciu Umri, skap a zdochni, ktorá získala cenu Grand prix za najlepšiu inscenáciu slovenskej hry na festivale Nová dráma/New drama 2006. Bol tiež členom tvorivého tímu inscenácie Narodeniny, ktorá získala rovnakú cenu na festivale Nová dráma/New drama 2008. Režíroval aj predstavenia Mŕtve duše (2009) a Napichovači a lízači (2011), Proces procesu procesom (2013), vlastné texty Môj lov(e)! (2014) a Donor, swingers a iné experimenty (2015), predstavania hosťovali na festivaloch v Česku, Poľsku, Nemecku (Regensburg, Wiesbaden), Rakúsku, Dánsku, Taliansku (Cividale). V roku 2013 vydal Divadelný ústav knihu jeho dramatických textov pod názvom Dušan Vicen: Hry.