Dva roky sa čitatelia týždeň mohli zabávať (a zamýšľať) nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca, po novom hospica, svojmu spolužiakovi Emilovi. Herec, dramatik a textár Milan Lasica v nich cez postavu fiktívneho dôchodcu Mira zhrnul v skratke a s humorom jemu vlastným polstoročie našich dejín. Štyri rozhovory dvoch starnúcich priateľov hry Na fašírky mi nesiahaj nadväzujú na najlepšie tradície rozhovorov dvojice Lasica + Satinský. Satinský je napokon prítomný aj ako spoluautor jednej zo štyroch častí textu hry (Telefón z roku 1966). Cez dialógy priateľov z mladosti si zaspomíname, zahundreme, ale aj sa zasmejeme nad každodennými absurditami v živote, ktoré nám účinne pomáha prekonať práve zdanlivo banálny rozhovor.