Vzal som do ruky vedro uviazané na dlhej šnúre a prikročil k okraju. Vtedy sa mi zosunula zem pod nohami a... naraz som sedel na dne studne s očami plnými prachu. V panike som pustil vedro a zatlačil sa nohami ku kameňom za mojím chrbtom. Pre prach v očiach som takmer nič nevidel. Cítil som, ako vlk na mňa skočil labami a znova odskočil. Kričal som, vlastne skôr polohlasne nariekal, kričať sa mi od strachu ani nedalo. Schúlil som sa do klbka a rukami si zakrýval hlavu v strachu pred útokom šelmy. Úryvok z poviedky Chlapec a vlk